bruxoblog

Deň, kedy sme mali na istý čas opustiť San Francisco sa pre mňa začal celkom bežne. Počas návštevy USA som mal pravdepodobne vplyvom jet lag-u problém so skorým ranným budením sa. Keďže som bol na nohách už o piatej, využil som ráno na prechádzku po prebúdzajúcich sa uliciach. Poviem vám, prázdne ulice veľkých miest majú svoje čaro. Nemusíte sa báť, že sa na chodníku zrazíte s protiidúcim chodcom, prípadne nemusíte odolávať atakom pouličných predajcov a v pokoji si vychutnávate prechádzku mestom. Okolo siedmej som sa vrátil na hotelovú izbu, dal som si sprchu a vyrazili sme smerom autopožičovňa. Cestou sme si v talianskej reštaurácií vychutnali skvelú kávu a raňajky.

V autopožičovni sme vybavili všetky potrebné papiere a na našom(typickom americkom muscle car) Forde Focus sme vyrazili smer Sacramento. Americké diaľnice sú mimoriadne široké, kvalitné a väčšinou rovné. Rovné až tak veľmi, že vás jazda po nich začne časom nudiť. Našťastie v Kalifornii máte možnosť sa pri jazde po diaľniciach kochať nádhernými výhľadmi a pokiaľ vyrazíte do hôr tak aj meniacim sa charakterom flóry. S pribúdajúcimi míľami klesala teplota a my sme začali tušiť, že na horskom jazere South Lake Tahoe nás žiadna letná riviéra nečaká. Po opustení diaľnice sa začal mimo cesty objavovať prvý sneh. Približne 30 míľ pre cieľom našej cesty už bola vozovka kompletne pokrytá snehom a keďže naše vozidlo bolo vybavené letnými pneumatikami boli sme nútení zakúpiť snehové reťaze. Pán v pneuservise bol mimoriadne ochotný a inštruktáž k nasadeniu reťazí poskytol ku kúpe reťazí grátis (mimochodom, odporúčam vám reťaze kúpiť v niektorom z obchodných reťazcov – nás stál núdzový nákup reťazí v pneuservise pri ceste 80 dolárov). Reťaze sa nám podarilo nasadiť za pár minút a cez zasnežený horský priesmyk sme sa dostali do cieľa cesty – jazera South Lake Tahoe.

Toto je jazero je známe ako výletné miesto študentov, ktorí sem chodia tráviť letné prázdniny, voda v jazere je priam priezračná a horské okolie jazera ponúka dychberúce výhľady a obrovské možnosti športového vyžitia. Veci sme si zložili na ubytovaní, dali sme si rýchly obed v miestnej prevádzke rýchleho občerstvenia a vyrazili sme na nákup zimného oblečenia. Po nákupe zimných búnd sme si dali krátku prechádzku po meste South Lake. Vytrvalé sneženie však znemožnilo akékoľvek výhľady na jazero a preto sme začali premýšľať nad operatívnou zmenou plánu. Po krátkom oddychu a rýchlej porade pred večerou sme usúdili, že najlepším večerným program bude návšteva mesta Reno, ktoré sa nachádza v susednom štáte Nevada.

Reno je od South Lake vzdialené približne 100 míľ. 100 míľ nie je žiadna závratná vzdialenosť avšak v deň kedy vytrvalo sneží, je tma a vy sa nachádzate v horskom teréne ktorý nepoznáte je tých 100 míľ až až. Po skoro troch hodinách jazdy sme sa ocitli v Rene, ktorého hlavnú promenádu zdobí nápis „The biggest little city in the world“ čiže najväčšie malé mesto sveta. Myslím, že tento slogan atmosféru tohto mesta dokonale vystihuje. Mne osobne sa Reno vrylo do pamäti pod sloganom „Las Vegas pre chudobných“. Ak by sa natáčal film, v ktorom by bolo potrebné vystihnúť mizériu priemerného amerického gamblera, Reno by bolo pre tento film dokonalou kulisou. Veľkolepé kasína striedajú slabšie reštaurácie a slabšie reštaurácie zas striedajú vysvietené záložne, ktoré lákajú zákazníkov na rýchle a výhodné pôžičky. Po kvalitnom burgri na večeru sme zamierili do jedného z kasín. Musím však povedať, že oproti Las Vegas majú kasína oveľa menej zákazníkov a preto svojím zákazníkom poskytujú oveľa kvalitnejší a osobnejší prístup.

Druhý deň nášho pobytu začal priam „epickým“ ránom. Obloha bola jasná, až na malé výnimky bez oblakov. Rýchlo sme zbalili veci do auta a vyrazili smerom k zátoke Emerald Bay.

Od parkoviska nad zátokou je potrebné prejsť asi 500 metrov pešo aby ste sa ocitli na brehu jazera. Krásne pláže, priezračná voda a vysokohorský charakter prírody pôsobia veľmi upokojujúco a ja osobne som si chvíle strávené pri tomto jazere mimoriadne užíval. Slnečné lúče atmosféru dokonale dotvárali atmosféru jesenného rána.

V blízkosti zátoky sa nachádzajú vodopády Eagle Falls, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Po rýchlom sendvičovom obede v aute sme sa ešte pokochali jazdou popri jazere a vplyvom sneženia z predchádzajúceho dňa sme museli opäť pozmeniť itinerár našej cesty. Z internetu sme sa dozvedeli, že horský priesmyk Tioga je vplyvom sneženia uzavretý a nás teda čakalo predĺženie cesty o približne 200 míľ. Tí z vás, ktorí ste priesmykom Tioga niekedy išli vedia, že cieľom našej cesty bol národný park Yosemite. O tom ale niekedy nabudúce…..